http://www.zeleznicny.net/modules/AMS/article.php?storyid=307

Vo februári uplynulo 31 rokov od otvorenia železničnej trate z Malých Stracín do Veľkého Krtíša. Zalistujme v ,,Pamätnej knihe železničnej stanice Veľký Krtíš,, a zaspomínajme na udalosti z tých rokov. Po dlhých rokoch čakania sa obyvateľom celého okresu splnil sen . Ako posledný okres vo vtedajšom Stredoslovenskom kraji bol napojený na železničnú sieť vtedajších ČSD.
Potreba vhodnejšieho územno-správneho členenia štátu v niektorých ekonomicky zaostávajúcich oblastiach Slovenska viedla v roku 1968 k vytvoreniu nových okresov. Podľa vládneho nariadenia č.36/1968 Zb. z 28.februára 1968 o územnom členení štátu bol od 1.októbra 1968 zriadený okres Veľký Krtíš.V tejto predtým zaostalej oblasti s poľnohospodárskou výrobou v novovytvorenom okrese nastáva veľký rozvoj priemyslu. Tí ľudia, ktorí sa neuplatnili v poľnohospodárstve odchádzali za prácou do iných oblastí. Preto bolo potrebné vybudovať priemysel v blízkom okolí, ba sústrediť ho priamo do okresného mesta.V roku 1975 vzniklo vo Veľkom Krtíši učňovské stredisko LIAZ pre perspektívny závod ,prevádzková hala Plety ,dokončili prvú etapu vinárskych závodov i okresného veterinárskeho zariadenia.V neďalekej Sklabinej rozšírili prevádzku Tesly, vo Vinici prevádzku Bučiny, vybudovala sa prvá etapa kompresorovej stanice vo Veľkých Zlievcach. Nečudo, že pri takomto veľkom rozmachu sa objavila nutnosť novej dopravnej tepny. Veď neďaleké prekládkové stanice v Malých Stracinách a Bušinciach boli preťažené a často sa komplikovalo práve materiálne zabezpečenie stavieb, ako aj odvoz poľnohospodárskych produktov a dovoz potrebných hnojív. Na žst. Malé straciny sa okrem toho napajala i vlečka na odvoz uhlia z bane Dolina. Jasnejšiu predstavu o preťaženosti tejto stanice nám ukazujú aj čísla. Zatiaľ čo v roku 1970 sa tu naložilo približne 730 tisíc ton a vyložilo 170 tisíc ton , v roku 1977 predstavovala nakládka už necelý 1 milión ton, vykládka 270 tisíc ton.No do ďalších rokov mala ešte vzrastať vykládka a nakládka a s nimi aj preťaženosť stanice. Počítalo sa aj s ďalšou výstavbou plynovodu, ktorý potreboval doviezť všetky materiály potrebné pre jeho výstavbu , dostavať podnik LIAZ a Agrochemický podnik, ako aj dokončiť bytovú výstavbu v meste.
Nuž a práve táto situácia urýchlila realizáciu predĺženia trate do Veľkého Krtíša.
Projektovú dokumentáciu stavby vypracovala Vysoká škola dopravná v Žiline, Katedra stavby železníc. Investorom stavby bol Tranzitný plynovod Praha, generálnym dodávaťeľom stavby boli Hutné stavby Košice, závod 08.
Spočiatku nebolo ľahké ,,vybojovať,, stavbu železnice na takom krátkom úseku. Ale keď vzali do úvahy všetky pre a proti – vyrátali, že v budúcnosti sa vrátia investície v celkovej výške 95 miliónov korún aj s úrokmi, ba ďaleko ich prevýšia.
So stavbou trate sa začalo 15.12.1973 a hoci sa jednalo len o 3,802 km dlhý úsek, stavba tu trvala viac ako 4 roky. Pri železničnej stanici Malé Straciny bolo potrebné vybudovať nový železobetónový most (16,5 -15-16,5 m) a vyhĺbiť 350 metrov dlhý zárez v nesúdržných horninách. Tento sa pre nedostatočný geologický prieskum ukázal ako najproblematickejší úsek trate. Pri úpravách na neveľkom úseku boli obetaví aj pracovníci nitrianskych Hydromeliorácii ktorí odviezli jeden a pol milióna kubíkov zeminy. Po častých a výdatných dažďoch museli byť zemné práce v záreze a na budovaní násypov niekoľkokrát na dlhšiu dobu prerušené, dokonca hrozilo aj zastavenie stavby.

práce na novovybudovanej trati úspešne pokračujú
Na výstavbe trate sa zúčastnilo viacero dodávateľov. Zabezpečovacie zariadenie so svetelnými návestidlami vybudoval podnik Automatízácia železničnej dopravy Bratislava a výpravnú budovu vybudoval Okresný stavebný podnik Modrý Kameň. Na pomoc pri stavbe trate v roku 1974 prišli na výpomoc aj nákladné autá z Maďarska. Novú trať budovali Hutné stavby Košice, služba traťového hospodárstva, služby oznamovacej a zabezpečovacej techniky, traťovej dištancie a pomáhali aj všetci pracovníci železničnej stanice Malé Straciny. Pomoc poskytovala aj Vozebná stanica Lučenec, ktorá pristavovala rušne a personál na pracovné vlaky hlavne v dopoludňajších hodinách.V popoludňajších hodinách zase poskytovala pomoc baňa Dolina. Veľkú pomoc tu odviedol aj bývalý náčelník železničnej stanice Malé Straciny pán Pauer, ktorý ochotne pomáhal po každej stránke, či už pri sprievode pracovných vlakov alebo vytváraním priaznivých podmienok v stanici pre úspešný postup prác na výstavbe trate.

dokončovacie práce na budove novej stanice – pohľad od mesta

dokončovacie práce na budove novej stanice – pohľad od koľajiska

miestnosť výpravcu

posledné práce finišujú
V roku 1975 v žst. M.Straciny bolo prebudované celé zhlavie a do neho zapojená nová trať. Začiatkom roka 1976 pokračovala výstavba svetelného zabezpečovacieho zariadenia. V decembri 1976 začali z Malých Stracín premávať pracovné vlaky na rozvoz štrku na zaštrkovanie traťového lôžka. Na prvý pracovný vlak bol pristavený lokotraktor T 212 z bane Dolina. Prvý pracovný vlak prišiel do žst. V.Krtíš dňa 6. 1. 1978. Zároveň sa pokračovalo na výstavbe výpravnej budovy a staničného areálu.
Dňa 22.02.1978 bola aktivovaná železničná stanica V.Krtíš a traťový úsek M.Straciny -V.Krtíš v zmysle aktivačného rozkazu 474 číslo 3636/71 z 10.02.1978.Od 14.00 hod. sa začala dopravná služba podľa PTPŽ,D1,D2 a ostatných prevádzkových predpisov ako aj podľa obsluhovacieho poriadku zabezpečovacieho zariadenia.

pohľad na už dokončenú stanicu
Aj keď otvorenie trate malo byť 16.februára 1978, slávnostné otvorenie trate sa uskutočnilo dňa 27.februára 1978 pri 10. výročí vzniku okresu ako aj k 30 výročiu Víťazného februára. Na otvorení trate boli prítomní : federálny minister dopravy ČSSR Ing. Blažek, minister financii SSR Mišeje, náčelník Východnej dráhy Ing. Záhorský, zástupcovia železničných zložiek, ministerstva palív a energetiky, tranzitného plynovodu, zástupcovia maďarských železníc a mnohí ďalší.

telegram z 23.2.1978 pre zabezpečenie otvorenia prevádzky

Pred slávnostným prestrihnutím pásky v železničnej stanici M.Straciny pozdravil hostí náčelník dráhy Ing. Záhorský, potom prestrihol pásku minister financii Mišeje a otvoril tak o 9.30 hod cestu prvému slávnostnému vlaku č.21111 vedeného rušňom T 466.0026 po dokončenej novej trati do železničnej stanice Veľký Krtíš.
V stanici V.Krtíš slávnostný vlak vítalo mnoho obyvateľov z celého okolia a školská mládež. Slávnostnú atmosféru z otvorenia nepokazil ani hustý dážď, ktorý sa spustil pri príchode vlaku a trval počas celého uvítania. Po prestrihnutí pásky ministrom dopravy si členovia delegácie prezreli vestibul a ďalšie miestnosti stanice a zapísali sa do pamätnej knihy stanice. Tým bola trať oficiáne otvorená pre dopravu. Pri stavbe staničného areálu (budova osobnej a nákladnej dopravy), ktorý vznikol nákladom vyše 3 miliónov korún účinne pomohli pracovníci Okresného stavebného podniku vo Veľkom Krtíši. Nová stanica umiestnená na kraji mesta v tichom prostredí pozostáva zo vstupnej časti – vestibulu, kde bola umiestnená aj plastika od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej s námetom stvárnenia práce ľudí Novohradu, pokladňe, výdajne batožín, hygienických zariadení, bufetu, miestnosti výpravcu, kotolne, garáže a ďalších služobných miestností. Na poschodí sa nachádzali služobné byty stanice. Náčelníkom stanice bol menovaný Pavel Mojžiš. Železničná stanica má 3 dopravné koľaje a 1 manipulačnú koľaj s miestne stavanými výhybkami. Je v oblúku s polomerom 800 m. Stanica mala svetelné vchodové návestidlo s predzvesťou a svetelné odchodové návestidlá, tie boli v roku 1998 zdemontované. Na stanici pracovali 4 výpravcovia , 4 výhybkári a upratovačka. V roku 1983 bola daná do užívania vlečka Agrochemického podniku, kde je dĺžka vlečkových koľají 1349 metrov, ktorá vychádza z koľaje č.4 v stanici na stracinskom zhlaví.

historický okamih ,, Otvorenie novovybudovanie trate “ v žst.M.Straciny

zvláštny vlak vedený rušňom T 466.0026 prichádza po prvý krát do železničnej stanice

slávnostné prestrihnutie pásky budovy železničnej stanice

zápis do staničnej kroniky predstaviteľov /z pamätnej knihy žst.V.Krtíš

Verejná osobná preprava začala premávať o 00.00 hod.dňa 28.02.1978. Osobnú dopravu zabezpečovali motorové vozne M 131 z Vozebnej stanice Lučenec. V lete 1981 prišli z Vagónky Studénka nové motorové vozne série M 152.0.(nové označenie 810). Tie zabezpečovali osobnú dopravu na uvedenej trati až do jej ukončenia.
Dňa 15.3.1979 bola vykonaná kontrola odstránenia nedorobkov brániacich zahájeniu nákladnej dopravy. Prvý nákladný vlak prišiel do stanice V.Krtíš dňa 4.5.1979 pod číslom 81803/81802. Krátko pred otvorením prevádzky (8.02.1978) požiadala Baňa Dolina o zriadenie zastávky pri svojom závode (v km 0,3). Zastávka bola v rokoch 1976 – 1980 uvedená aj v cestovnom poriadku, ale pri kolaudácii trate táto požiadavka nebola investorom stavby akceptovaná z dôvodou prevádzkových predpisov ČSD. Pre zlepšenie dochádzky zamestnancov bane cestujúcich vlakom zachádzali do zmeny grafikonu 1978/79 v pracovných dňoch všetky vlaky z Malých Stracín aj na vlečku ,,Dolina“.
V roku 1982 sa v žel.stanici V.Krtíš enormne zvýšila vykládka železničných vozňov, v ktorých dochádzali substráty, hlavne stavebné hmoty pre výstavbu a rozvoj mladého okresného mesta V.Krtíš. Od 22.10.1983 až do 22.11.1983 bol v stanici odstavený pracovný stavebný vlak TSS Košíc, ktorý vykonával obnovu trate Bušince št.hranica – M.Straciny za nepriaznivých poveternostných podmienok. Ďalšie práce na obnove trate a koľajiska žst.M.Straciny pokračovali až koncom roku 1984 (november,december). Taktiež sa dokončila výstavba podniku Agrochemický podnik, čím sa zvýšili prepravné nároky na novú stanicu. Od 1.6.1985 sa zvýšila nakládka od novovybodovaného podniku LIAZ, ktorý nakladal motorizované podvozky do Bulharska a Poľska. Po roku 1989 sa prepravné nároky na vykládku aj nakládku prudko znížili vplyvom zvýšenia cien a trhovému mechanizmu ako aj ekonomickou reformou.
Ekonomická reforma a slabé využívanie obsadenosti osobných vlakov spôsobili aj ukončenie osobnej dopravy na tejto trati. Zmenou grafikonu od 1.júna 1992 boli do Veľkého Krtíša zrušené večerné vlaky a 1.augusta 1992 o 14.39 hod.odišiel zo stanice naposledy osobný vlak č. 21402 vedený motorovým vozňom 810.413-5.

posledný osobný motorový vlak opúšťa železničnú stanicu dňa 1.8.1992 (foto p. Chlumecký)
Od nasledujúceho dňa bola konečnou stanicou pre osobné vlaky zastávka v Kalonde .Osobná doprava v úseku Kalonda – Veľký Krtíš bola od 27.septembra 1992 zrušená. Od 1.7.1994 bola zrušená samostatnosť stanice a je pridelená pod žst.M.Straciny. Zrušená bola aj funkcia prednostu stanice, ktorú vykonával Ing.Viliam Becler. Funkcia výpravcu bola v stanici zrušená 15.5.1995 a od 16.5.1995 bola stanica zrušená a zmenená na nákladisko a zastávku. Ďalej sa obsluha nákladiska V.Krtíš vykonáva vlečkovými vlakmi podľa Prevádzkového prípojného poriadku. Posun v celom obvode nákladiska riadi vlakvedúci.
Pri vykonávaní posunu v žst.došlo aj k niekoľkým nehodám. Dňa 30.5.1079 sa na výkoľajke na koľaji č.4 vykoľajil rušeň T 466.0022. Dňa 12.7.1996 pri tlačení vozňov na vlečku Agrochemického podniku došlo k vykoľajeniu rušňa 752.020-8 dvoma nápravami.
Aj po zrušení pravidelnej osobnej dopravy bolo do V.Krtíša zavedených niekoľko mimoriadnych osobných vlakov. Dňa 11.7.1994 priviezol motorový vozeň 830.121-0 z depa Čadca železničných cestovateľov z Anglicka.

mimoriadny motorový vlak z cestovateľmi z Anglicka, foto P.Kukučík

pohľad na stanicu dňa 30.4.1999, foto p.Chlumecký
Motorový vozeň 810.413-5 dňa 31.7.1999 viezol zase cestovateľov z Klubu mladých dráhařú, na trati V.Krtíš – Bušince št.hranica a späť, 4.10.1999 zavítal do V.Krtíša mimoriadny motorový vlak z Lučenca so železničnými cestovateľmi a Anglicka a Nemecka.
Pri oslavách 50 rokov železničnej trate Lučenec-Malé Straciny, konanej dňa 6.10.2001 historický ,,parný vlak“ zavítal aj do železničnej stanice Veľký Krtíš. Príchod takéhoto vlaku nie je každodenná záležitosť a vedeli to oceniť ako návštevníci osláv, tak aj ich deti so žiariacimi očami. Záujem o jazdu bol veľký, no pre jeho plné obsadenie nemali všetci to štastie sa vo vlaku odviezť.

Historický parný vlak pri oslavách zavítal aj do V.Krtíša, foto p.Chlumecký
Dňa 29.3.2008 usporiadalo občianske združenie ,,Klub priateľov železníc – RP,, v spolupráci s internetovou stránkou Railpage.net jazdu motorovým vozňom M 131.1053 s prívesným vozňom z Klubu historickej techniky Zvolen na trase Zvolen – V.Krtíš a späť.

M 131.1053 KHT v stanici, foto pilkus
Pri príležitosti „Dní slovenských a maďarských železníc“ dňa 1.5.2008 sa uskutočnila historická medzinárodná jazda na trase Lučenec – V.Krtíš – Szecsény a späť. Vlak odviezol motorový vozeň M 131.1125 s prívesným vozňom z depa Haniska.
Po zrušení osobnej dopravy sa užívanie staničnej budovy postupne menilo. Časť priestorov bola prenajatá súkromným podnikateľom, služobné byty na poschodí zostali neobývané a hoci do roku 1995 bola cez deň stanica obsadená výpravcom, celá časť budovy začala postupne pustnúť a chátrať. Využívala sa len bývalá miestnosť výpravcu s telefónom pre dorozumievanie vlakvedúceho s výpravcom v žst.M.Straciny.

manipulačný vlak v nákladisku dňa 25.7.2008, foto p.Chlumecký
Neskoršie celé priestranstvo priľahlé k stanici spolu s nakladacou rampou odkúpila súkromná drevospracujúca firma. A tak nad ďalším využitím stanice visel otáznik.

…

…

V roku 2008 bolo na budovu stanice vydané búracie povolenie a v decembri bola celá budova zbúraná.
V súčasnej dobe sa na mieste bývalej železničnej budovy robia nové výkopové práce pre ďalšie rozšírenie objektov na spracovanie dreva. Staničnú budovu už pripomínajú len dva smreky zasadené pred niekdajším vchodom do miestnosti výpravcu. A ktovie, ako dlho budú rásť aj tie…

výkopové práce pokračujú
Zachádzajúce manipulačné vlaky zo železničnej stanice Lučenec v súčasnej dobe do nákladiska prepravujú hlavne drevo pre pílu a hnojivá pre Agrochemický podnik. Späť sa vozia väčšinou len prázdne vozne, výnimočne rezivo z píly.
Čo dodať záverom. Aspoň to, že členom ,,Klubu priateľov železnice ,, v Lučenci sa podarilo pre Múzejné dokumentančné centrum v Bratislave a Klubu historickej techniky vo Zvolene zachrániť smaltované nápisy zrušenej stanice a tiež plastiku od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej, ktorá bola miestnená vo vestibule železničnej stanice Lučenec.

reliéf od akademickej sochárky Ľudmily Cvengrošovej

Záverom chcem poďakovať p.P.Chlumeckému ako aj p.Ing.P.Žubretovskému za pomoc pri tvorbe tohto článku.
Ján Lajtoš, 2009
Použité pramene : Pamätná kniha železničnej stanice Veľký Krtíš
Pamätná kniha železničnej stanice Malé Straciny
Dobová tlač :denník Práca,Smer, týždenník Pokrok , časopis „Železničiar“
Archív autora

Chcem sa trochu venovať téme odmeňovania za predaj cestovných lístkov v dopravných kanceláriách. Týka sa to hlavne výpravcov v menších staniciach. Pokiaľ viem sprievodca,ak vystaví cestovný lístok vo vlaku,má odmenu 10 alebo 12%(neviem teraz úplne presne)z reálnej tržby. Podotýkam,že je to spolu s kontrolou cestovných lístkou jeho hlavnou pracovnou náplňou. Vráťme sa ale k výpravcovi. Ak predá výpravca cestovný lístok v stanici má odmenu zhruba 0,2% z reálnej tržby. Áno 0,2%. A to nehovorím o tom, že jeho hlavnou pracovnou náplňou je dopravná činnosť. Viem, že má právo zatvoriť pokladňu 5 minút pred príchodom vlaku, ale každý vie aká je realita. 90% cestujúcich v malých staniciach prídem práve tesne pred príchodom vlaku. A skúste im povedať aby si kúpili lístok vo vlaku a s príplatkom. Kde je potom spravodlivosť v odmeňovaní.Napr. pri mesačnej tržbe 1000 Eur dáva ZSSK podiel ŽSR 20% z tržby. To je 200 Eur. A z toho dostane výpravca asi 3 Eur. Vidíme, že ten kto má s tým najviac práce dostane najmenej. A pritom keď čítam,že stratová ZSSK v septembri dáva odmeny, tak neviem. Mne ako výpravcovi sa v porovnaní s cenami reálne nezvýšil plat už asi 7 rokov.

http://ekonomika.sme.sk/c/6000088/zeleznice-vyplatia-zamestnancom-po-sto-eur-netyka-sa-to-uradnikov.html
http://hnonline.sk/stlpceky/c1-52444200-koho-zastupuju-odbory
http://profesia.pravda.sk/odbory-zvysenie-nadcasov-je-proti-smernici-unie-fu3-/sk-przam.asp?c=A110727_103019_sk-przam_p01
Odporúčam čítať aj komentáre k článkom, aby ste sa dozvedeli, aký názor majú na Vás názor Vaši spoluobčania – priatelia, susedia i závistlivci.

Pre tých, čo majú záujem, niekoľko linkov, aby sme sa poučili na chybách iných alebo aspoň získali rozhľad:

http://byznys.lidovky.cz/kolik-berou-stavkujici-strojvudci-28-tisic-fj1-/firmy-trhy.asp?c=A110614_170815_firmy-trhy_nev

http://byznys.lidovky.cz/vypravci-mnohde-blokuji-i-pripravene-opravy-trati-fwv-/ln-doprava.asp?c=A110616_095126_ln-doprava_nev

http://zpravy.idnes.cz/vyjeli-jen-znami-stavkokazi-pysnili-se-odborari-uchystali-ulicky-hanby-1aq-/domaci.aspx?c=A110616_083006_domaci_wlk

http://spravy.pravda.sk/strajkujuci-odborari-ochromili-zeleznice-aj-prazske-metro-po6-/sk_svet.asp?c=A110616_102606_sk_svet_p58

Rád by som poukázal na niečo, na čo sa akosi na Slovensku po r.1989 zabúda a začína to mať celonárodný charakter. Ešte v decembri 1989 v Prahe na Letnej sa nebohý p.Dubček vyjadril, že súčastnú situáciu (rozumej vtedy) nemožno porovnávať s Pražskou jarou 1968, lebo vidí v spoločnosti veľmi nebezpečný jajv – roztrieštenosť názorov. Žiaľ jeho slová zostali nevypočuté ešte aj v r.2011. Mnohí jednoducho „prešli“ z bývalého ROH do nástupníckej organizácie OZŽ, kde platia členské vo výške 1% svojej mzdy, dostanú na vianoce kolekciu, v lete nejaký zájazd a dokonca v čase štrajku OZŽ organizuje „Deň detí“.A pritom je každý z nás ten najpovolanejší nájsť východisko zo súčastnej situácie na ŽSR. Koľko ľudí, toľko názorov. Ale predsa nemôžme ku každému názoru založiť odborovú centrálu. Nie ja nás až tak veľa, aby sme sa nemohli zjednotiť na spoločnom postupe. Chce to len urobiť zopár kompromisov, či prijať aj názor iných. Len spoločnými silami sa dá niečo dosiahnúť. Určite to nebude slávne totálne víťazstvo, ale zjednotenie zamestnancov do profesnej organizácie dokáže veľa. Viem, že uvažovať o 100 % členstve je utópia,ale ruku na srdce každý z nás – kde patrím? Chcem kolekciu, zájazd či pozornosť ku Dňu detí, alebo chcem mať sociálnu istotu, že tú kolekciu, zájazd aj pozornosť svojím deťom dokážem kúpiť aj sám, ak budem mať istú a zaplatenú prácu? Dokedy sa ešte budeme deliť podľa OC, podľa veľkosti stanice či dôležitosti trate ? Od samotného začiatku som bol pri tvorbe a vznikaní OAVD a som členom dodnes. Veľmi ma mrzí, ak počúvam nie o náraste, ale o úbytku členov. O neochote zmeniť OC. O nezaujme mladých ísť do odborov. Viem, že nezarábame až tak veľa, ale myslíš si, že tých tri a pol eura mesačne ťa zrujnuje, alebo, že si za to niečo mesačne prilepšíš. Dovolím si tvrdiť, že ani nevieš na akú takmer neporebnú vec ich minieš. Ale podstatou nie je členský poplatok. Podstatou je silná profesná organizácia, ktorá ide pevne za svojím a ktorej volení funkcionári majú od svojich voličov plný mandát jednať v ich mene. Samozrejme, že každý sme omylný, ale na to sme tu, aby sme si to povedali, ujasnili. Uvedomme si to najpodstatnejšie – tam kde nie je jednota si zamestnávateľ dovolí omnoho viac uvedomujúc si, že aj tak mu nemá kto oponovať. To skutočne chceme byť ako potkany, ktoré ak už nemajú čo žrať, tak sa požerú navzájom. Jedine silná profesná OC dokáže čeliť súčastným tlakom.

Vážené kolegyne, kolegovia a sympatizanti, OC OAVD dostala v týchto chvíľach ústretovú ponuku na napĺňanie záverov z rokovania v Žiline, a to konkrétne bodu č. 5 . Za účasti zástupcov GR ŽSR, OR KE a štrajkového výboru OC OAVD dňa 30.5. 2011 dôjde k hodnoteniu rušených pozícii na OR KE, ktoré zástupcovia zamestnancov OAVD namietali už na prerokovaní o HP 11.5.2011 v Košiciach a následne aj v Žiline 25.5 2011. Hodnotenie má prebiehať fyzicky na miestach, ktorých sa to týka, a následné rokovanie a závery by mali byť prijaté na ďalšom rokovaní dňa 31.5.2011 na OR-KE. Pýtam sa vás všetkých, máme sa tohto rokovania zúčastniť alebo vám postačia závery, ktoré si vy sami urobíte na tejto stránke? Alebo naďalej máme kopať do otvorených dverí? Viete veľmi dobre, že kopance do otvorených dverí neprodukujú ani hluk, nie to ešte nejaký iný, lepšie očakávaný efekt! Tak prosím vyjadrite sa a rozhodnite s vedomím, že ešte budú aj ďalšie vyrokované stretnutia. Od vzniku ŽSR v roku 1993, história ešte nezaznamenala takéto spoločné kroky zamestnávateľa a odborových centrál, kroky postavené na báze ústretovosti, maximálnej korektnosti a ochote riešiť veci k lepšiemu. Aj najpočetnejší sociálny partner zamestnávateľa sa nemôže preukázať takými výsledkami rokovania, kde je všetko podchytené, zadokumentované, a v prvom rade, určené presné termíny plnenia. Tak rozhodnite, je to na vás. Surdum corda – všetko dobré! Dofo – člen štrajkového výboru.

Dňa 25.5.2011 sa uskutočnilo rokovanie štrajkového výboru so zástupcami zamestnávateľa GR ŽSR. Po ústretových krokoch zamestnávateľa s konkrétnymi dátumami riešenia našich požiadaviek štrajkový výbor OAVD od štrajku ustúpil. Keďže sa nenaplnili moje predstavy,nenaplnilo sa to,k čomu som Vás dlhodobo viedla,ABDIKUJEM na funkciu „Videprezidentka OAVD regiónu Zvolen“.

Mobilizácia
Dovolte mi milí kolegovia, členovia aj nečlenovia OAVD, aby som Vás týmto príspevkom oslovil. Názov mobilizácia je správny. Nie je to vojnová mobilizácia,je to mobilizácia v myslení ľudí. Nie je to pán námestník ani proti Tebe (aj keď si ma nazval v podtóne hanlivo odborárom). Ja sa za to nehanbím (vždy mi bol bližší kabát, ako košeľa aj to mi raz dávno vytkol), ale treba si uvedomiť, že sme na jednej lodi. Je to mobilizácia proti systému, ktorý sa tu zavádza. Mobilizácia proti znevažovaniu práce všetkých poctivých železničiarov, proti všetkým poplatným novinárom, ktorí nás vykresľujú, ako darmožráčov, prežieračov peňazí daňových poplatníkov a.p.
60% milionárov na Slovensku vzišlo zo železničných spoločností. Tieto peniaze nezarobili všetci svojim umom, ale aj na úkor pracovníkov železníc.
Na stránke ŽSR som sa dočítal, že odmena člena správnej rady je 40% platu gen. riaditeľa. Najväčší odborár je v správnej rade troch žel. spoločností, a aj predsedom najväčšej odborovej centrály v troch žel. spoločnostiach ( po prirátaní aj odborovo neorganizovaných má podľa rozdelenia soc. fondu až 78 % podporu Je to pravda? Ozaj, má táto OC takú podporu zamestnancov?) . Má väčší žalúdok ako my, keď berie odmenu za sedenie v troch správnych radách+základ+% z členských príspevkov? Ja sa pýtam, je to tá pijavica, ktorú spomínal p. minister vo Zvolene? Ak si vstúpi do svedomia, tak by mal odstúpiť. A do pozornosti p. ministra -nevadí Vám , že odborový funkcionár má taký veľký príjem? Nezávidím, ale za odvedenú prácu, je to neadekvátne, aj keď je to v zmysle zákona. Pozrite si rozhovor pre HN

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50967630-petroci-pre-hn-ak-sa-zvacsi-agonia-ideme-na-barikadu
Dá sa mu veriť?

Kolegom dávam do pozornosti metodický pokyn GR pre aplikáciu zákona č.124. Mali by ste ho mať prilepený niekde na stene v DK. V §12 je , že zamestnanec má
A.právo

1.prerokúvať zo zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
2. Odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia,ak je ohrozený jeho život.

B:povinnosť
-v bode j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi, alebo podľa potreby bezp. technikovi., alebo príslušnému inšpektorátu práce tie nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov.

Tak to svoje právo a povinnosť aj uplatňujte. Príležitostí bude dosť, veď sa redukujú miesta, niečo sa istotne nájde. Tak, ako je to uvedené aj v upozornení prezidenta OAVD pre OR KE.
Ako čerstvý 50-tnik, ktorý dvakrát vstúpil do tej istej rieky, Vás prosím , aby ste sa konečne prestali báť. Lojálnosť voči zamestnávateľovi prejavme tým ,že budeme dodržiavať predpisy , nariadenia, metodické pokyny, tak , aby sme nezavdali príčinu na nejakú odvetu zo strany zamestnávateľa. Len tak si nás začne náš zamestnávateľ vážiť. Poukazujte ale aj na chyby zamestnávateľa, tak ako nás vyzval p. minister vo Zvolene. Keď sme nerozhodní, tak sme im akurát na smiech. Takže zmobilizujte sa, či už ste členovia tých alebo oných odborov pôsobiacich na železniciach. Podporme spolu aktivity OAVD v ZOOvŽD.

Tak, ako sme zložili peknú sumu pre E. Baláža .Akcia trvá do konca mája.

Pred pár rokmi mi jeden šikovný železničiar povedal, že príde doba, keď na železnici budú pracovať len biele goliere. Tá doba je už asi tu, lebo v prevádzke sme platení ako gastarbeitri vo vlastnom štáte. Za 30 rokov som vo funkcii výpravcu pochodil už množstvo staníc. V 50-tke človek tak polovično (3/4?) bilancuje. Ale aby človek po toľkých rokoch rozmýšľal, či sa v 15-tich rozhodol správne, keď išiel na dopr. priemyslovku, že v 19-tich nastúpil na štreku a vydržal toľko pri tejto práci – tak niečo sa muselo stať zle. Aký dôchodok nám dajú z týchto našich platov? Vyžijeme, alebo pôjdeme pod most? Ako môže rozmýšľať človek, keď o ňom rozhodujú ľudia, ktorí zo štrekou nemali a ani nemajú nič spoločné? Kto je nadbytočný? Človek uvažuje, či tie soboty , nedele, sviatky , piatky , nočné stáli za to. Tak hlboko sme klesli.

Toto sme chceli v roku 1989? Toto nemôže byť trhové hospodárstvo, a keď, tak len pre niektorých, ktorí si trhli. P. minister hovorí- nevracajme sa do minulosti. Ale to sa nedá .Kto bol kedy stíhaný za rozkradnutie majetku železníc? Za zlé rozhodnutia? Pýtajú sa:“Odborári, kde ste boli?“ Na pracovisku. Len človek nemohol nič robiť. Spomínam si v r. 1993, ked sa delila republika ,som náhodou pri svojej práci zistil, že plošinové vozne, ktoré určené pre ČD , majú v súpise iné čísla ,ako na vozni. Upozornil som telefonicky, že šrotové vozne nie sú šrotové, ale nové a čísla nepasujú. Odpoveď „drž hubu a krok, nestaraj sa, aby…“ Vtedy už sa páni nebáli, tak ako po prevrate. Myslíte si, že po takej skúsenosti má človek chuť na niečo nekalé poukazovať?
Práca železničiara bola vždy vážená. Bol platený za zodpovednosť. Teraz nás platia za dochádzku. Ale zodpovednosť v nás zostala. Bez nej táto práca nejde robiť. Kedy nás znova budú platiť aj za zodpovednosť? Vie p.minister, aký je odpad zamestnancov pri psychotestoch na funkciu výpravca? Asi nie, keď na konci roka chýbalo na štreke 100 výpravcov. A noví pribúdajú pomaly. Ľudia sa nejako do tejto zodpovednej funkcie nehrnú, a ktorí by to chceli robiť, tak na to nemajú, či už po pracovnej alebo psychologickej stránke. Menej výpravcov teraz chýba len preto, že sa rušia trate a vonkajší výpravcovia. Ale dokedy to takto pôjde?

Už len čakám ,kedy niekoho napadne platiť nás len za jazdu vlakov-od prijatia vlaku po odhlášky za ním. V tejto dobe je všetko možné.
Ako je možné, že mzdový priemer zostal zachovaný a pritom platy klesli? Kam išli tie peniaze, keď zamestnancom v prevádzke už 3 roky nie. Aká je priemerná výška platov v prevádzke? Bez zamestnancov GR,OR a.p. Nie priemer za ŽSR. Ten vieme.
V smernici pre kategorizáciu a stanovenie typ. pozícií, pre stanovenie počtu zamestnancov,sa vychádza z denných výkonov za posledných 12 mesiacov. Koľko zamestnancov sa ešte zruší, aby táto smernica bola naplnená, keď výkony stále klesajú ? Kto to bude robiť, až výkony stúpnu a ľudí už nebude? Čaká sa až sa stane nejaká veľká kopa? Existuje predstava, že 3-mesačný kurz stačí? To je možné na vysokozdvižný vozík a nie pre prácu výpravca.
Pre lepšiu komunikáciu medzi zamestnancami a vedením ŽSR navrhujem OAVD, aby tlmočil zamestnávateľovi žiadosť na komunikáciu zamestnávateľa so zamestnancami – urobte fórum na stánke ŽSR ,kde Vám budú zamestnanci klásť otázky (aj anonymné). Nie ako vo Zvolene, kde ich jeden pán triedil, a podkladal len tie,čo sa mu hodili..A odpovede, aby neboli len frázy, ako je zvykom. Vieme, že nespokojnosť medzi ľudmi je veľká.

Nebojte sa kritizovať. Znova Vás vyzývam.“ Podporme spoluprácu odborárov v ZOOvžD.

http://peniaze.pravda.sk/zmatky-pri-autobusoch-a-vlakoch-potrvaju-dlhsie-fua-/sk-pstat.asp?c=A110408_105845_sk-pstat_p59
Rezort dopravy si dal urobiť analýzu, tá bude hotová na konci mája. Ale už 1.mája začína platiť zmena cestovného poriadku, ktorá výrazne obmedzuje osobnú dopravu na viacerých tratiach. Niekde je obmedzenie dopravy nahradené slovkom úplné zrušenie. Proste sme na Slovensku, činy predbiehajú myslenie, rušenie predbieha analýzu. Alebo ďalšie rušenie spojov po vyhodnotení analýzy? To je pravdepodobnejšie.
Ďalšie vec je poskytovanie údajov od SAD a harmonizácia dopravy. Viete mi povedať jediný rozumný dôvod, aby sa SAD snažili o nejakú harmonizáciu? Sú súkromné firmy a snažia sa o čo najlepší hospodársky výsledok. Oni sú pre nás konkurencia, ale niektorí to dodnes nepochopili. Preto v zahraničí vlastnia železnice autobusy /ba i lode/, aby si svojich zákazníkov na vlaky naviezli. Taktiež ich využívajú pri výlukách, aby ani cent nedali niekomu inému. Viete si predstaviť taxikára, ktorý miesto toho, aby vás odviezol na požadovanú adresu, tak vám poradí, aby ste išli na MHD, lebo to budete mať lacnejšie? Tak isto je to aj v prípade SAD. Cestovný poriadok majú postavený pre seba a nie pre železnice. Ba povedal by som proti železnici. Čím menej ľudí dovezú na stanicu, tým viac zarobia. Žiadny dobrý gazda by nekonal inak.
Iná vec je, čo by mali robiť vyššie územné celky. Ale ak tam sedia stranícky nominanti, tak si len prečítajú došlú poštu a ani nevedia, čo by s tým mali urobiť. Napadne takého úradníčka, že keď sa ruší jeden vlak, tak ho musí nahradiť niekoľko autobusov. Maximálne ho trkne, že prázdna kasa kraja, bude mať ešte väčšiu dieru. Tak to posunie svojmu straníckemu šéfikovi, a ten mu patrične odkáže, aby sa ten biedny plat nelámal hlavičku.
A pretože si myslím, že naši mocipáni majú rozum zastavený, treba im to povedať. Najlepšia príležitosť 15.4.2011 vo Zvolene. Budeme ich mať pekne pokope. Ešte to vraj aj zaplatia. Viac info tu:
http://www.ozz.sk/files/Pozvanka%20-%20zamestnancom.pdf