Revitalizácia II

Dnes je už zbytočné rozmýšľať napríklad nad tým, či rozdelenie železníc na tri samostatné subjekty bolo to správne rozhodnutie, či rozdelenie posilnilo konkurenčné prostredie na dopravnom trhu, či to zvýšilo kvalitu poskytovaných služieb.
Po rozdelení vznikol aj nespravodlivý stav, ktorý pretrváva do dnešného dňa. Pre novovzniknuté spoločnosti CARGO a ZSSK bol vytvorený nový systém odmeňovania, pre ŽSR ostal pôvodný, možno už zastaraný. Napriek tomu ani zamestnanci ani vedenie ŽSR neprotestovalo, že zarábame menej ako sa zarába v novovzniknutých spoločnostiach (porovnávajúc obdobné funkcie, pracovné zaradenie po určitú „úroveň, je značný rozdiel vo výške odmeňovania).
Problémov, ktoré sa nabaľujú v železničnej doprave, je od vzniku ŽSR neúrekom. V prvej etape odbúravania „stratových, nepotrebných“ činností sa založilo nespočetné množstvo firiem, ktoré privatizáciou a kúpou „prebytočného“ majetku ŽSR boli rýchlo vybudované, etablovali sa na trhu a do dnešného dňa je ich hlavná činnosť úzko spojená so železnicami. Sú to prosperujúce firmy, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu milióny na odvodoch a daniach. Nechcem v žiadnom prípade spochybňovať oprávnenosť ich existencie, len by bolo na čase si uvedomiť, že železniciam poskytujú služby za trhové ceny. Nie sú to vyhodené peniaze, však každá firma na trhu je taktiež zamestnávateľom, prináša príjmy do štátneho rozpočtu, len to navyšuje výdavkovú časť účtovníctva železníc.
Po nasýtení trhu ponúkanými službami sa začali prenajímať, privatizovať najziskovejšie činnosti. Tento proces ale ohrozuje príjmy železníc a následne aj platobnú schopnosť. Výpadky na príjmoch neohrozujú len priamo železničiarov, ale aj ich schopnosť zaplatiť za dodané výkony. Tu máme len dve možnosti, alebo si ponecháme a budeme ďalej rozvíjať činnosti, z ktorých máme príjmy, alebo tie peniaze, ktoré odvedú na daniach, odvodoch tí čo preberú ziskové činnosti štát vráti do železníc. Je stará pravda, že nedá sa len dojiť, aj kŕmiť treba.
Prepustenie 5000 zamestnancov nám finančné problémy skoro vôbec nerieši, ale neustále znižovanie stavu zamestnancov v nepretržitej prevádzke, tak v doprave ako aj v preprave, už ohrozuje plynulosť a pomaly už aj bezpečnosť železničnej dopravy.
Osobné vlaky chodia s minimálnym počtom vlakového personálu, sprievodca sa stáva zriedkavým javom vo vlaku. Nakoľko cestujúca verejnosť ešte nie je dostatočne uvedomelá, na krátke a už aj na niektoré stredné vzdialenosti sa vezie značná časť cestujúcich zadarmo. Nemáme technické prostriedky na to aby sme zabránili prístupu verejnosti k preprave bez cestovného lístka a zároveň chýbajú zamestnanci, ktorý kontrolujú zaplatenie cestovného. Pravdepodobné je, že ušetrené mzdové prostriedky tvoria menšiu sumu, než straty z príjmov za cestovné.
Nákladná doprava už nezvláda ani krátkodobé navýšenie záťaže na prepravu, tovar nám stojí vo vozňoch, vlakoch, veľakrát neplníme dodacie lehoty. Skúsme vyčísliť, koľko nás ročne stojí len penalizácia za prekročenie dodacej lehoty. To, že vlaky stoja je zapríčinené obmedzovaním, rušením posunu, nedostatkom hnacích vozidiel, rušňovodičov v službe. Najzaužívanejším argumentom proti snahe tovar doviesť včas v obdobiach s vyšším objemom prepráv je argument, kam sa plašíte, odvezieme to, dobehneme výkony v období keď bude menej tovaru. Nečudujme sa, nakoľko doprava železnicou nie je spoľahlivá, zákazníci nám od železníc odchádzajú.
Šetríme už roky a neprináša nám to želaný efekt. Popri tom, sme napríklad šetrenie mzdových prostriedkov dotiahli k dokonalosti. Zamestnanci pracujúci v nepretržitej prevádzke za nadčas nemajú zaplatené, a načo aj, keď to odpracujú s radosťou a zadarmo. Ako sa to dá dosiahnuť? Stačí ak sa peniaze vyplatené za nadčasovú prácu zahrnú do mzdového nárastu. Tým pádom zamestnanec je rád, lebo mu preplatili nadčasovú prácu, zarobil, ale väčšina si neuvedomuje, že ak by nemal zaplatenú prácu nadčas, mal by vyššie prémie, nakoľko dohodnutý mzdový nárast by sa mal dodržať. Zjednodušene znázornené, ak som v roku mal zarobiť 180.000 Sk, z toho 150.000 zákl. plat a 30.000 prémie, v prípade že mi zaplatia za nadčasovú prácu sumu 10.000 Sk zarobíme až 180.000 SK, z toho 150.000 Sk zákl. plat, 10.000 za nadčas a 20.000 Sk prémie. Prevádzka robí s podstavom zamestnancov, produkuje nadčasovú prácu a tým pádom šetrí mzdové prostriedky. No nie je to pekné?
Za 15 rokov nám zvyšovali platy spôsobom, že menšiu časť mzdového nárastu pridávali do základného platu a väčšiu časť do pohyblivej zložky mzdy, nie je fér, že nemáme nárok na prémie zo zákona. Dnes priemerný železničiar, aj napriek dohodnutému mzdovému nárastu, zarába menej, ako v rokoch 2004-2005. Napriek tomu všetkému sa straty zvyšujú. Sú na príčine vysoké stavy zamestnancov? Vysoké platy? Štatisticky zarábame pekne (rezortný priemer je krásny). Žiť a nechať žiť, by malo byť krédom aspoň v týchto ťažkých časoch, ak nechceme aby ďalej rástlo sociálne napätie.

Pridané do Uncategorized | 21. marca 2011