8 reakcií

• 
  dofo
  28. januára 2011 20:58
  

  STRATÉGIA ROZVOJA DOPRAVY DO ROKU 2020. Vyňatok z textu. Zdroj web-MINISTRESTVO DOPRAVY VÝSTAVBY a REGIONALNÉHOROZVOJA. Schválené vládou SR, uznesením vlády SR číslo 158/2010
  4.3.1. ZAMESTNANOSŤ V SEKTORE DOPRAVY. V oblasti zamestnanosti je cieľom stratégie posilniť konkurencieschopnosť prevádzkovateľov dopravy
  zvyšovaním produktivity práce a zvyšovaním nárokov na odbornú a profesionálnu zdatnosť
  a vytváraním zodpovedajúceho technického, technologického, informačného a komunikačného
  zabezpečenia. Doprava predstavuje významného zamestnávateľa v hospodárskych sektoroch
  súvisiacich s dopravou (služby, vybavenie, infraštruktúra). Zvýšenie konkurencieschopnosti
  prevádzkovateľov dopravy je zárukou zachovania zamestnanosti v sektore dopravy.
  Dopravný systém bude vzhľadom na ďalšie otváranie trhu a inovácie predmetom rozsiahlych zmien.
  Konkurencieschopnosť hospodárstva a odolnosť dopravných firiem sú závislé od schopnosti
  prispôsobiť sa inováciám a novým potrebám trhu. Hospodárska súťaž a inovácie majú pozitívne
  vplyvy na trh práce v oblasti dopravy. V dôsledku prispôsobovania sa hospodárskym a energetickým
  podmienkam môže dôjsť v niektorých odvetviach dopravy k zníženiu počtu zamestnancov.
  Preto je nevyhnutné sa na takúto zmenu pripraviť a aktívne ju riadiť tak, aby prostredníctvom
  zmenených podmienok vznikli aj nové pracovné miesta a aby sa zamestnanci v doprave mohli na
  tomto procese podieľať. Možno to dosiahnuť sociálnym dialógom, včasným identifikovaním
  nedostatku profesií, odbornou prípravou a zabezpečením, aby sa každá reštrukturalizácia vykonala
  sociálne zodpovedným spôsobom. Sociálnou ochranou a verejnými službami by sa mala vytvoriť
  záchranná sieť na uľahčenie nevyhnutnej rekvalifikácie.
  Na medzinárodnej úrovni aj v rámci EÚ existujú veľké rozdiely v nákladoch na pracovnú silu
  vyplývajúcich z výšky miezd, poplatkov súvisiacich s pracovnou silou a z účinkov pracovných
  podmienok. Tieto rozdiely majú významný vplyv v rámci medzinárodnej hospodárskej súťaže,
  predovšetkým na námornú a cestnú dopravu. Právne predpisy EÚ o kvalifikácii a pracovných
  podmienkach vytvorili v cestnej doprave rovnoprávne prostredie aj pre malé a stredné podniky.
  Najväčšie zmeny možno očakávať v železničnej doprave. Nákladná železničná doprava je síce
  liberalizovaná od roku 2007, ale väčšiu konkurenciu na trhu možno očakávať po odstránení
  technických prekážok. Od 1. januára 2010 je otvorený trh v medzinárodnej osobnej železničnej
  doprave, ktorý môže mať vplyv na realizáciu výkonov vo verejnom záujme. Preto železničný
  dopravca ZSSK musí prijať účinnú stratégiu na to, aby obstál v konkurencii s novými dopravcami.
  Okrem toho bolo prijaté nariadenie EP a Rady č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme, ktoré
  v budúcnosti umožní väčšiu konkurenciu v tejto oblasti.
  V súčasnosti väčšina ukazovateľov produktivity práce v železničnej doprave (Príloha 1, graf 5 – 10) je
  v neprospech Slovenska. Základným predpokladom na to, aby slovenské železničné podniky obstáli
  v zahraničnej konkurencii je nutná inovácia železničnej infraštruktúry, mobilných prostriedkov
  a celkového riadenia. Štruktúra zamestnancov v železničnej doprave sa bude meniť predovšetkým
  s ohľadom na rozsiahlu inováciu infraštruktúry dráh, dopravných prostriedkov vo väzbe na
  uplatňovanie novej legislatívy SR a EÚ, ale aj vzhľadom na postupnú liberalizáciu trhu osobnej
  železničnej dopravy. V budúcnosti sa očakáva nárast výkonov intermodálnej prepravy, čo bude mať
  pozitívny vplyv na prevádzku nových intermodálnych terminálov a logistických centier a bude mať za
  následok potrebu zamestnancov.
  Významnú úlohu pri ovplyvňovaní správania zákazníkov v budúcnosti a pri uľahčovaní rozhodnutí v
  oblasti udržateľnej mobility budú zohrávať vzdelávacie, informačné a osvetové kampane. Dopravné
  politiky majú zreteľne priamy vplyv na životy ľudí a zvyčajne sú veľmi protikladné: obyvatelia by
  mali mať viac informácií o dôvodoch politických rozhodnutí, ako aj o dostupných alternatívach.
  Lepšie pochopenie možných problémov umožní, aby spoločnosť navrhované riešenia prijala.
  Priority v oblasti zamestnanosti:
  – podporovať technické, technologické, informačné a komunikačné inovácie smerujúce k vytváraniu
  nových pracovných miest v sektore dopravy a zvýšeniu produktivity práce,
  – analyzovať hospodárske vplyvy na trh práce v oblasti dopravy s cieľom identifikácie nových
  potrieb a prípravy na zmenené podmienky tak, aby prostredníctvom zmenených podmienok
  vznikli aj nové pracovné miesta,
  – podporovať štrukturálne zmeny vo vzdelávaní a v odbornej príprave zamestnancov s cieľom
  smerovania odbornej prípravy na nové profesie (napr. logistika, integrátor nákladnej prepravy),
  – implementovať legislatívu EÚ zameranú na priebežné vzdelávanie vybraných profesií v doprave,
  – upraviť obsah odbornej prípravy na dosiahnutie akceptácie dokladov o vzdelaní vo vybraných
  profesiách,
  – podporovať vzdelávanie a motivovať záujem u mládeže o profesie v doprave,
  – vypracovať návrh štátneho stimulačného programu, ktorý by svojimi kritériami a formou podpory
  pomohol ku vzniku akreditovaných pracovísk s vhodnou ponukou
  – prostredníctvom sociálneho dialógu preskúmať pravidlá pracovných podmienok v doprave
  a v prípade potreby navrhnúť úpravy; podporovať cezhraničný dialóg medzi sociálnymi partnermi.

   
• 
  dofo
  26. januára 2011 19:33
  

  VYHODNOTENIE MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

  Analýza fungovania železničných spoločností Železnice Slovenskej republiky, Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.

  Spôsob pripomienkového konania
  Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 6 / 0
  Počet vyhodnotených pripomienok 6

  Počet akceptovaných pripomienok, z toho zásadných 6 / 0
  Počet čiastočne akceptovaných pripomienok, z toho zásadných 0 / 0
  Počet neakceptovaných pripomienok, z toho zásadných 0 / 0

  Rozporové konanie (s kým, kedy, s akým výsledkom)
  Počet odstránených pripomienok
  Počet neodstránených pripomienok

  Sumarizácia vznesených pripomienok podľa subjektov
  Č. Subjekt Pripomienky do termínu Pripomienky po termíne Nemali pripomienky Vôbec nezaslali
  1 . Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky x
  2 . Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny x
  3 . Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže x
  4 . Odborové združenie železničiarov x
  5 . Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky 1 (1o,0z)
  6 . Európske spotrebiteľské centrum x
  7 . Odbor vládnej agendy Úradu vlády 1 (1o,0z)
  8 . Ministerstvo financií Slovenskej republiky x
  9 . Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky x
  10 . Ministerstvo obrany Slovenskej republiky x
  11 . Štátny dopravný úrad x
  12 . Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 1 (1o,0z) x
  13 . Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky x
  14 . Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky 1 (1o,0z)
  15 . Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky x
  16 . Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky x
  17 . Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky x
  18 . Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny x
  19 . Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky 1 (1o,0z)
  20 . Konferencia biskupov Slovenska x
  21 . Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky x
  22 . Odbor verejného obstarávania x
  23 . Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky x
  24 . Odbor právnych služieb a odvolacích konaní x
  25 . Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky x
  26 . Protimonopolný úrad Slovenskej republiky 1 (1o,0z)
  27 . Národný bezpečnostný úrad x
  SPOLU 6 (6o,0z) 0 (0o,0z) 9 13

  Vyhodnotenie vecných pripomienok je uvedené v tabuľkovej časti.

  Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:
  O – obyčajná A – akceptovaná
  Z – zásadná N – neakceptovaná
  ČA – čiastočne akceptovaná

  Subjekt Pripomienka Typ Vyh. Spôsob vyhodnotenia
  AZZZ SR všeobecne k návrhu
  Súčasný stav všetkých troch spoločností je dôsledkom predchádzajúceho vývoja a nesprávnych rozhodnutí v minulosti. Vývoj v doprave bol po roku 1989 ponechaný vývoju bez definovania priorít v dopravnej politike. Presun prepráv na cesty priniesol pozitíva ale aj množstvo negatív. Zastarané a slabo udržované cesty nemôžu zvládnuť prevádzku 40 t súprav, ktoré prechádzajú cez obývané oblasti. Po zavedení elektronického mýta sa tento stav stal neúnosný pre obchádzanie spoplatnených ciest. Tempo výstavby ciest je pomalé a finančne vysoko náročné. Kapacita tratí nie je využitá pričom kapacita dvojkoľajnej elektrifikovanej trate s automatickým zabezpečovacím zariadením je rovnaká ako 6 – 8 prúdovej diaľnice!!! Pri súčasnom trende znižovania emisii CO2 budú mať železnice svoju úlohu, nakoľko majú výrazne nižšiu mernú spotrebu energie a nie sú plne závislé na dovoze ropy.
  Slovensko stratilo veľa času a nevyčerpalo prostriedky z EU na obnovu tratí napr. oproti ČR. V súčasnosti máme cca 150 km tratí na rýchlosť vyššiu ako 120 km/h a nijaký vozeň na 200 km/h.
  Železničné trate boli aj pre prírodné prekážky nepoprepájané a mnohé z nich sú ako lokálky pre nákladnú dopravu neperspektívne. Stav tratí je zlý, ich údržba je zanedbaná, len v nevyhnutnej miere, nerieši sa otázka hlučnosti. Zastarané zabezpečovacie zariadenie si vyžaduje mnoho pracovníkov obsluhy.
  Pri delení spoločností bolo veľkou chybou presun rušňových diep len do ŽS Cargo. Pred jeho privatizáciou by mali byť aspoň 2 depá – Bratislava hlavné a Košice preradené ŽSSK. Inak bude osobná doprava odkázaná na údržbu v externom nekonkurenčnom prostredí.
  Veľká časť vozňového parku cestujúcich skôr svojim interiérom odradí ako priláka, nadväznosť spojov býva často nevyhovujúca. ŽSR resp. neskôr ŽSSK nereagovali pružne na vznik nových firiem s množstvom zamestnancov atraktívnou ponukou oproti autobusovým dopravcom. Na Slovensku doteraz nevznikol žiaden integrovaný dopravný systém, pričom v preplnených mestách poskytuje železnica rýchly prejazd preplnených centier a dopravných hrdiel.
  Množstvo prepráv sa presunulo zo železnice z dôvodu ceny aj ponúkaných služieb. Ucelené vlaky majú atraktívne prepravné časy ale niekto ich musí vytvoriť. Pri preprave jednotlivých vozňov je doba prepravy neatraktívna a negarantovaná, pre zákazníkov aj pre pretrvávajúce monopolistický prístup železničiarov nezaujímavá. Dopravcom je ŽS Cagro, vlakotvorbu riadi ŽSR a nákladné vlaky nejazdia podľa grafikonu ale podľa potreby po dosiahnutí normy záťaže.
  Z hľadiska prepravných kapacít aj bezpečnosti prepravy je pre chemický priemysel železničná doprava nezastupiteľná a preto hľadáme cesty jej lepšieho využitia. Riešenie navrhujeme aj v Štúdii realizovateľnosti projektu ChemLog. Cestou je aj využitie výhod kombinovanej dopravy, u nás zameranej na prepravu cez námorné prístavy. Kontinentálna preprava je minimálna, jej rozvoj začal prenájmom terminálu v Dobrej. Šancu ponúka výstavba verejných terminálov a zavedenie pravidelných rýchlych spojov z nich do okolitých štátov. Tým by Slovensko mohlo byť križovatkou východ – západ aj sever – juh, nakoľko cez Dobrú sme napojení na sieť Ruska aj Ázie. Využitím potenciálu Dobrej, výstavbou nového terminálu v Košiciach príp. ďalších pri širokorozchodnej trati by sa posilnila pozícia Slovenska.
  Výstavba nových podnikov a logistických areálov bez koľajového napojenia ponúka možnosť ich zásobovania využitím kombinovanej dopravy. Najbližšie terminály so spojmi do uzlov kontinentálnej kombinovanej dopravy v Európe sú vo Viedni , v Gyóri a v Lovosiciach. U nás sa ním môže stať pripravovaný terminál v Žiline – Tepličke aj ako spôsob odľahčenia preťažených ciest.
  O A
  OVA m. č. 14048/2010/SŽDD/z.48233/M
  I. Obal:
  9. r.: „a.s.“ nahradiť „a. s.“ – aj vo všetkých ďalších prípadoch

  II. Návrh uznesenia:
  5. r.: „analýza“ nahradiť „Analýza“
  A.1., 3. r.: za „a. s.“ doplniť čiarku
  A.1., 4. r.: detto
  B.2., 3. r.: detto
  B.3., 4. r.: za „štátu“ doplniť bodkočiarku
  C.1., 4. r.: „spoločností.“ nahradiť „spoločností;“
  JD.1., 2. r.: za „spojmi“ doplniť bodku

  III. Predkladacia správa:
  ods. 4, 1. r.: „budú“ nahradiť „bude“
  2./3. r.: „na tento materiál“ nahradiť „po tomto materiáli“
  ods. 5, 4. r.: medzi slová „materiál sú“ vložiť čiarku
  ods. 6, 1. r.: „konaním ako aj“ nahradiť „konaním, ako aj“

  IV. Komuniké:
  r.: „materiálu“ nahradiť „materiál“
  r.: „analýza“ nahradiť „Analýza“

  V. Doložka vplyvov:
  str. 1, 3. r.: „10.12.2010-15.12.2010“ nahradiť „10.12.2010 – 15.12.2010“
  A.5., ods. 2, 2. r.: negatívne ale aj“ nahradiť „negatívne, ale aj“
  str. 2, ods. 5, 1. r.:„Prílohe“ nahradiť „prílohe“
  ods. 9, 3. r.: za „predpisov“ doplniť bodku.

  VI. Príloha 1:
  str. 2, ods. 1, 1. r.: „Nakoľko“ nahradiť „Keďže“
  ods. 2, 7. r.: „za účelom“ nahradiť „s cieľom“
  ods. 5, 1. r.: „vplyv nakoľko“ nahradiť „vplyv, keďže“
  str. 3, ods. 2 po 1. tab., 2. r.: „2005-2009“ nahradiť „2005 – 2009“ – podobne písať aj všetky ďalšie výrazy tohto
  typu
  4. r.: „% -“ nahradiť „%)
  5. r.: „ný podiel“ nahradiť „podiel“
  str. 4, ods. 1, 2. r.: medzi slová „rástla čo“ vložiť čiarku
  4. r.: „2008, kedy“ nahradiť „2008, keď“

  VII. Príloha 2:
  str. 2, 2., ods. 2, 2. r.: „99,9 %-ný“ nahradiť „99 %“ – podobne písať aj všetky ďalšie
  materiály tohto typu
  tab., pozn. po tab., 3. r.: „č.26“ nahradiť „č. 26“
  „EUR“ nahradiť „Eur“ – aj vo všetkých ďalších
  prípadoch a gramatických pádoch
  ods. 1 po tab., 1. r.: medzi slovami „vlakov, vrátane“ vynechať čiarku
  2. r.: „Zmluvou týkajúca“ nahradiť „zmluvou, týkajúca“
  4. r.: „Zmluvy“ nahradiť „zmluvy“ – aj vo všetkých ďalších
  prípadoch a gramatických pádoch, keď sa neuvádza celý
  názov
  str. 3, 4. r.: „Podnikateľskom“ nahradiť „podnikateľskom“ – aj vo všetkých ďalších
  prípadoch a gramatických pádoch, keď sa neuvádza celý názov
  str. 4, ods. 1 po 2. tab., 1. r.: medzi slovami „vlakov, vrátane“ vynechať čiarku
  2. r.: „Zmluvou, týkajúca“ nahradiť „zmluvou týkajúca“

  VIII. Príloha 3:
  str. 1, ods. 1, 4. r.: „30%“ nahradiť „30 %“ – podobne písať aj všetky ďalšie výrazy tohto
  typu
  5. zar., 2. r.: „Sociálnych“ nahradiť „sociálnych“
  7. zar., 2. r.: „t.j.“ nahradiť „t. j.“
  medzi slová „výsledok ako“ vložiť čiarku
  8. zar., 2. r.: detto

  IX. Materiál:
  str. 2, ods. 2, 1. r.: „dopravno-koncepčných“ nahradiť „dopravnokoncepčných“
  str. 10, ods. 1, 6. r.: „Petržalka“ nahradiť „-Petržalka“
  str. 11, 2.1.3.2., ods. 1, 4. r.: „polročne resp.“ nahradiť „polročne, resp.“
  ods. 4, 2. r.: „dopadom“ nahradiť „dosahom“
  „chátranie“ nahradiť „pustnutie“
  str. 12, 2.1.3.3, ods. 1, 4. r.: „k rozsahu“ nahradiť „na rozsah“
  ods. 1 po tab., 2. r.: „nakoľko“ nahradiť „keďže“
  str. 13, 2.1.3.4, tab. 8: „2005 -2010“
  str. 16, 2.2.2.2, ods. 2, 1. zar., 3. r.: „1.1.2011“ nahradiť „1. 1. 2011“ – podobne písať aj
  všetky ďalšie dátumy
  3. zar, 2. r.: „a. s. odkázala“ nahradiť „a. s., odkázala“
  5. r.: „apod.“ nahradiť „a pod.“
  str. 17, 2.2.2.3, a), ods. 1, 1. r.: „a. s. sú“ nahradiť „a. s., sú“
  8. r.: „navýšenie“ nahradiť „zvýšenie“
  str. 18, ods. 2, 1. r.: za „a. s.“ vložiť čiarku
  b), ods. 1, 3. r.: „v rámci ktorej“ nahradiť „v ktorej rámci“
  ods. 2, 3. r.: „3 ročné“ nahradiť „3-ročné“ – podobne písať aj všetky ďalšie
  výrazy tohto typu
  5. r.: „Nariadenia“ nahradiť „nariadenia“
  7. r.: „Operačného“ nahradiť „operačného“
  „doprava“ nahradiť „Doprava“
  2.2.2.4, ods. 2, 2. r.: „za účelom“ nahradiť „s cieľom“
  str. 19, ods. 1, 1. r.: „Štatútu“ nahradiť „štatútu“
  „Základnej“ nahradiť „základnej“
  ods. 4, 1. r.: „ZSSK resp.“ nahradiť „ZSSK, resp.“
  ods. 2 po tab., 4. r.: „posledný krát“ nahradiť „poslednýkrát“
  str. 20, ods. 1, 8. r.: „Operačného“ nahradiť „operačného“
  10. r.: „a.s.“ nahradiť „a. s.“
  „€ z ktorého“ nahradiť „Eur, z ktorého“.

  O A
  MPSVR SR prílohám č.2 a č.3
  príloha č.2, str. 3 – nadpis „Zamestnanci a mzdy“ žiadame preformulovať na znenie „Zamestnanosť v Železničnej spoločnosti Slovensko a.s.“

  príloha č.3 – do komentára žiadame doplniť kapitolu „Zamestnanosť v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. O A
  MP a RV SR Bod 2.3.3 Identifikácia hlavných problémov na str. 25
  o ďalšie problémy ako napr.:
  – určitá nenáväznosť jednotlivých železničných spojov medzi sebou s dôsledkom neprípojov, čo môže viesť k rušeniu určitých regionálnych spojov v dôsledku čoho sa občanom skomplikuje cestovanie do práce a pod.,
  – neefektívne fungujúce obstarávanie tovarov a služieb, ktoré neúmerne predražuje vstupy,
  – výška poplatku za dopravnú cestu, ktorá má za následok oslabenia konkurencieschopnosti železničnej dopravy voči cestnej doprave.
  O A
  MS SR
  Ministerstvo spravodlivosti SR nemá k predloženému materiálu pripomienky. O A
  PMÚ SR K predmetnému materiálu Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej ako úrad“) predkladá nasledujúce odporúčacie pripomienky:
  Predovšetkým by sme chceli upozorniť na nasledovné skutočnosti:

  1. V materiáli sa ukladá úloha ešte pred konečným vstupom strategického investora do Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. posúdiť možnosti prevodu vybraného majetku tejto spoločnosti, ktorý je potrebný pre činnosť Železníc Slovenskej republiky (ďalej ako „Železnice SR“) a Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s.

  V procese delenia železničných podnikov na správcu infraštruktúry a dopravcov bol na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. prevedený aj majetok, ku ktorému potrebujú mať prístup aj ostatní dopravcovia, aby mohli efektívne pôsobiť na trhu. Okrem v materiáli spomínanej opravárenskej základne ide napr. aj o zariadenia na čerpanie pohonných hmôt alebo prekladiská. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. obmedzovaním prístupu súkromných dopravcov k týmto zariadeniam môže brániť rozvoju konkurencie na trhu dopravy. Vzhľadom na uvedené úrad pred privatizáciou odporúča aj takýto majetok previesť zo Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. napr. na Železnice SR, tak ako je to aj v niektorých krajinách EÚ. Takéto riešenie by trvalo umožnilo nediskriminačný prístup k potrebnej infraštruktúre pre všetkých dopravcov.

  2. Str. 2, odsek 5 – ako jeden z problémov v sektore je uvedená aj existencia “dlhodobého tolerovania zneužívania dominantnej pozície štátneho železničného dopravcu.“

  Nie je nám zrejmé z akých rozhodnutí, záverov predkladateľ analýzy vychádzal. Urobiť záver, či došlo k zneužívaniu dominantného postavenia alebo nie, je len v kompetencii úradu. Takýto záver nie je možné robiť bez definovania relevantných trhov, posúdenia dominancie, analýzy trhu a posúdenia správania (či sú splnené určité zákonné kritériá).

  3. Na str. 2 je výpočet určitých problémov v sektore. Úrad upozorňuje na ďalšie problémy okrem uvedených, ktoré celkovo zhoršujú situáciu v oblasti železničnej dopravy:
  – Pri nastavovaní celkového systému regulácie v železničnom sektore sa neprihliadalo na ekonomické princípy – poplatok za dopravnú cestu bol nastavený skôr na základe politických kritérií (možnosti štátneho rozpočtu). Toto sa následne odzrkadlilo v deformovaných cenách za použitie železničnej cesty, z čoho vyplynuli problémy ako skreslenie súťaže medzi železničnou a cestnou dopravou v neprospech železničnej dopravy, dochádzalo k neefektívnemu využívaniu železničnej infraštruktúry, celkovej deformácii podmienok podnikania v doprave. Vzniknuté problémy sa riešili dotáciami, bez odstránenia podstaty problému, čo bolo nesystematické, neprehľadné a prispelo k ešte väčšej deformácii sektora (vysoko nastavený poplatok bol jedným z dôvodov, prečo dochádzalo k poklesu prepravných výkonov na železnici, tým pádom aj k poklesu príjmov Železníc SR. Tiež dopravcovia sa dostávali do problémov z dôvodu vysokých nákladov a znižovania objemu prepravy, nakoľko zákazníci sa preorientovali na cestnú dopravu. Takýto stav bol riešený osobitnými dotáciami Železniciam SR, pôžičkou Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s., a nie odstránením podstaty problému).
  – V sektore nie je nezávislý regulátor z hľadiska personálneho a finančného. Regulátor, teda Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly MDVRR SR. Predsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra dopravy.
  – Konflikt záujmov – MDVRR SR je zodpovedné za nastavenie dopravnej politiky, kontroluje tri najsilnejšie subjekty v železničnom sektore (Železnice SR, Železničnú spoločnosť Slovensko a Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.) a zároveň má vplyv na výkon regulácie, od ktorej výrazne závisia podmienky na trhu pre nových hráčov.
  – Cestná doprava bola dlhodobo uprednostňovaná pred železničnou z investičného hľadiska.
  – Rozvoj železničnej nákladnej dopravy brzdí aj to, že v oblasti investovania do železničnej infraštruktúry nie je systematicky riešené budovanie železničných vlečiek u prichádzajúcich zahraničných investorov, nakoľko rozvoj a rast železničnej dopravy je podmienený aj prístupom podnikov k železničným vlečkám, ktoré sa však nestavajú v novovzniknutých priemyselných parkoch. V takýchto prípadoch potom podniky automaticky začínajú využívať cestnú nákladnú dopravu.

  4. Kapitola 2.1 hodnotí problémy spojené s činnosťou Železníc SR. Úrad upozorňuje na ďalšie problémy spojené s touto spoločnosťou:
  – Železnice SR sú na základe Zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorenej so štátom povinné prevádzkovať celú dráhu bez ohľadu na to, či o dané trate majú dopravcovia záujem alebo nie, a teda bez ohľadu na to, či je alebo nie je efektívne, dané trate prevádzkovať. Takisto, pri rozhodovaní o investíciách do infraštruktúry nie je zrejmé prepojenie investícií a záujem dopravcov (o aké investície by bol najväčší záujem a kde je teda predpoklad najvyššej efektívnosti a návratnosti investície).
  – Zmluva o prevádzkovaní dráh neobsahovala nástroje, ktoré by vytvárali tlak na manažéra infraštruktúry, aby vykonával svoju činnosť čo najefektívnejšie a znižoval náklady, čo by viedlo k zníženiu ceny za prístup k železničnej dopravnej ceste.

  5. Kapitola 2.2 hodnotí problémy spojené s činnosťou Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. Úrad upozorňuje na ďalšie skutočnosti:
  – Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme na základe ktorých Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. zabezpečovala osobnú železničnú dopravu a štát poskytoval dotácie na túto dopravu neobsahovala mechanizmy, ktoré by nútili resp. stimulovali Železničnú spoločnosť Slovensko, a.s. k znižovaniu nákladov, zvyšovaniu efektivity a tým aj poklesu cien za osobnú dopravu.
  O A

  citát “ som šokovaný z toho,že som si prečítal material,ktorý analyzuje všetky tri spoločnosti a s údivom som zistil,že medzirezortnom pripomienkovom konaní sa nevyjadrili žiadne odborové združenia,centrály,to znamená základní socialní partneri železníc.Rozprávame sa o sektore ,v ktorom dnes pracuje viac ako 30 tisíc zamestnancov“ =bývalý generálny riaditeľ ZSSK Cargo. Čo k tomu dodať, azda iba to,že dotyčný pán má absolútnu pravdu. ALE je tu otázka a dosť vážna na nášho partnera OC OZŽ,či o tom konaní nevedel,nechcel sa vyjadriť alebo mu nebolo umožnene sa vyjadriť.Je nutné im položiť otázku k tejto téme,lebo tento postup nemá nič spoločné s výzvou ktorú OZŽ adresovalo partnerským OC.K ich postupom má už výhrady aj FS SR.A ak boli pri tomto konaní neoslovený tak je to potom otázka na MDVaRR a rezortného šéfa,prečo sa ignoruju sociální partneri v takých dôležitých otázkach,lebo rýchlo sa bliží čas,keď predseda KDH bude mať príležitosť ukázať,že je o čosi viac ako salónnym politikom s výbavou nie veľmi užitočnej bruselskej rétoriky.

   
• 
  Milosik
  23. januára 2011 12:00
  

  K dofo: …presne a kým si jedna strana neplní dohody tak to tu nikdy nebude fungovať a mali by si už konečne uvedomiť hraničnosť situácie vzhľadom na bezpečnosť(kým sa niečo zase nestane) a plynulosť(kvalitu) prevádzky!
  P.S.:neviem či je to len môj pocit ale vyzerá to aj z tej poslednej tabuľk(odkaz vyššie),myslím u žsr plán prepustenia(zostatku)zamestnancov mimo prevádzkových je zase len pár desiatok…

   
• 
  Milosik
  20. januára 2011 21:50
  

  http://www.zeleznicne.info/textpicture/10_Priloha_3_.pdf

   
• 
  Milosik
  20. januára 2011 21:50
  

  http://www.zeleznicne.info/textpicture/09Priloha_2.pdf

   
• 
  Milosik
  20. januára 2011 21:49
  

  + ešte na konci článku dokumenty
  http://www.zeleznicne.info/textpicture/08Priloha_1.pdf

   
• 
  dofo
  20. januára 2011 16:40
  

  Súhlasím a dal by som odporučanie prečítať to aj kompetentným z vedenia našich spoločnosti a štátu.Z analýzy mi vychádza ,že je tam dosť jasne pomenovane kto nesie zodpovednosť za terajší stav. Tak ako som už niekde spomenul “ Štát sa tvári ,že železnice financuje a tie sa tvária ,že mu za poskytuju primerané služby.

   
• 
  JK
  20. januára 2011 15:59
  

  Dobrý článok, odporúčam. Aj keď možno mnohým až tak veľa nového nepovie…