Dovolenkové obdobie sa skončilo.Ako rozhodla republiková rada OAVD,snem sa bude konať 16.10.2013.Pretože sa mi dostalo do uší, že bude viac kandidátov, bolo by prospešné,aby kandidáti na stránkach OAVD prezentovali svoje názory, pohľady do budúcnosti,čo sa týka smerovania našich odborov. Takto by to bolo spravodlivejšie a delegáti snemu aj ostatní členovia by si už v predstihu mohli urobiť názor na program kanditátov , prípadne si prichystať a položiť im fundované otázky.
Pre p.prezidenta, aby už v predstihu urobil odpočet svojej činnosti od svojho zvolenia do funkcie, čo sa zlepšilo od minulého snemu pre výpravcov,aké úspechy dosiahol osobne na rokovaniach zo zamestnávateľom a.p.

Dovolenkové obdobie sa skončilo. Ako rozhodla republiková rada OAVD, snem sa bude konať 16.10.2013. Pretože sa mi dostalo do uší, že bude viac kandidátov, bolo by prospešné, aby kandidáti na stránkach OAVD prezentovali svoje názory na ďalšie smerovanie našich odborov, pohľady do budúcnosti atď. Takto by to bolo spravodlivejšie a delegáti snemu aj ostatní členovia, by si už v predstihu mohli prečítať s akým programom idú kandidáti do volieb a urobiť si na nich názor ,prípadne si prichystať otázky pre kandidátov a položiť im fundované otázky.
A p.prezidenta, aby v už predstihu urobil odpočet svojej činnosti od svojho zvolenia do funkcie, čo sa zlepšilo od minulého snemu pre výpravcov,aké úspechy sme dosiahli na rokovaniach zo zamestnávateľom a.p.

Mobilizácia
Dovolte mi milí kolegovia, členovia aj nečlenovia OAVD, aby som Vás týmto príspevkom oslovil. Názov mobilizácia je správny. Nie je to vojnová mobilizácia,je to mobilizácia v myslení ľudí. Nie je to pán námestník ani proti Tebe (aj keď si ma nazval v podtóne hanlivo odborárom). Ja sa za to nehanbím (vždy mi bol bližší kabát, ako košeľa aj to mi raz dávno vytkol), ale treba si uvedomiť, že sme na jednej lodi. Je to mobilizácia proti systému, ktorý sa tu zavádza. Mobilizácia proti znevažovaniu práce všetkých poctivých železničiarov, proti všetkým poplatným novinárom, ktorí nás vykresľujú, ako darmožráčov, prežieračov peňazí daňových poplatníkov a.p.
60% milionárov na Slovensku vzišlo zo železničných spoločností. Tieto peniaze nezarobili všetci svojim umom, ale aj na úkor pracovníkov železníc.
Na stránke ŽSR som sa dočítal, že odmena člena správnej rady je 40% platu gen. riaditeľa. Najväčší odborár je v správnej rade troch žel. spoločností, a aj predsedom najväčšej odborovej centrály v troch žel. spoločnostiach ( po prirátaní aj odborovo neorganizovaných má podľa rozdelenia soc. fondu až 78 % podporu Je to pravda? Ozaj, má táto OC takú podporu zamestnancov?) . Má väčší žalúdok ako my, keď berie odmenu za sedenie v troch správnych radách+základ+% z členských príspevkov? Ja sa pýtam, je to tá pijavica, ktorú spomínal p. minister vo Zvolene? Ak si vstúpi do svedomia, tak by mal odstúpiť. A do pozornosti p. ministra -nevadí Vám , že odborový funkcionár má taký veľký príjem? Nezávidím, ale za odvedenú prácu, je to neadekvátne, aj keď je to v zmysle zákona. Pozrite si rozhovor pre HN

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50967630-petroci-pre-hn-ak-sa-zvacsi-agonia-ideme-na-barikadu
Dá sa mu veriť?

Kolegom dávam do pozornosti metodický pokyn GR pre aplikáciu zákona č.124. Mali by ste ho mať prilepený niekde na stene v DK. V §12 je , že zamestnanec má
A.právo

1.prerokúvať zo zamestnávateľom všetky otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
2. Odmietnuť vykonať prácu alebo opustiť pracovisko a odobrať sa do bezpečia,ak je ohrozený jeho život.

B:povinnosť
-v bode j) oznamovať bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi, alebo podľa potreby bezp. technikovi., alebo príslušnému inšpektorátu práce tie nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť alebo zdravie zamestnancov.

Tak to svoje právo a povinnosť aj uplatňujte. Príležitostí bude dosť, veď sa redukujú miesta, niečo sa istotne nájde. Tak, ako je to uvedené aj v upozornení prezidenta OAVD pre OR KE.
Ako čerstvý 50-tnik, ktorý dvakrát vstúpil do tej istej rieky, Vás prosím , aby ste sa konečne prestali báť. Lojálnosť voči zamestnávateľovi prejavme tým ,že budeme dodržiavať predpisy , nariadenia, metodické pokyny, tak , aby sme nezavdali príčinu na nejakú odvetu zo strany zamestnávateľa. Len tak si nás začne náš zamestnávateľ vážiť. Poukazujte ale aj na chyby zamestnávateľa, tak ako nás vyzval p. minister vo Zvolene. Keď sme nerozhodní, tak sme im akurát na smiech. Takže zmobilizujte sa, či už ste členovia tých alebo oných odborov pôsobiacich na železniciach. Podporme spolu aktivity OAVD v ZOOvŽD.

Tak, ako sme zložili peknú sumu pre E. Baláža .Akcia trvá do konca mája.

Pred pár rokmi mi jeden šikovný železničiar povedal, že príde doba, keď na železnici budú pracovať len biele goliere. Tá doba je už asi tu, lebo v prevádzke sme platení ako gastarbeitri vo vlastnom štáte. Za 30 rokov som vo funkcii výpravcu pochodil už množstvo staníc. V 50-tke človek tak polovično (3/4?) bilancuje. Ale aby človek po toľkých rokoch rozmýšľal, či sa v 15-tich rozhodol správne, keď išiel na dopr. priemyslovku, že v 19-tich nastúpil na štreku a vydržal toľko pri tejto práci – tak niečo sa muselo stať zle. Aký dôchodok nám dajú z týchto našich platov? Vyžijeme, alebo pôjdeme pod most? Ako môže rozmýšľať človek, keď o ňom rozhodujú ľudia, ktorí zo štrekou nemali a ani nemajú nič spoločné? Kto je nadbytočný? Človek uvažuje, či tie soboty , nedele, sviatky , piatky , nočné stáli za to. Tak hlboko sme klesli.

Toto sme chceli v roku 1989? Toto nemôže byť trhové hospodárstvo, a keď, tak len pre niektorých, ktorí si trhli. P. minister hovorí- nevracajme sa do minulosti. Ale to sa nedá .Kto bol kedy stíhaný za rozkradnutie majetku železníc? Za zlé rozhodnutia? Pýtajú sa:“Odborári, kde ste boli?“ Na pracovisku. Len človek nemohol nič robiť. Spomínam si v r. 1993, ked sa delila republika ,som náhodou pri svojej práci zistil, že plošinové vozne, ktoré určené pre ČD , majú v súpise iné čísla ,ako na vozni. Upozornil som telefonicky, že šrotové vozne nie sú šrotové, ale nové a čísla nepasujú. Odpoveď „drž hubu a krok, nestaraj sa, aby…“ Vtedy už sa páni nebáli, tak ako po prevrate. Myslíte si, že po takej skúsenosti má človek chuť na niečo nekalé poukazovať?
Práca železničiara bola vždy vážená. Bol platený za zodpovednosť. Teraz nás platia za dochádzku. Ale zodpovednosť v nás zostala. Bez nej táto práca nejde robiť. Kedy nás znova budú platiť aj za zodpovednosť? Vie p.minister, aký je odpad zamestnancov pri psychotestoch na funkciu výpravca? Asi nie, keď na konci roka chýbalo na štreke 100 výpravcov. A noví pribúdajú pomaly. Ľudia sa nejako do tejto zodpovednej funkcie nehrnú, a ktorí by to chceli robiť, tak na to nemajú, či už po pracovnej alebo psychologickej stránke. Menej výpravcov teraz chýba len preto, že sa rušia trate a vonkajší výpravcovia. Ale dokedy to takto pôjde?

Už len čakám ,kedy niekoho napadne platiť nás len za jazdu vlakov-od prijatia vlaku po odhlášky za ním. V tejto dobe je všetko možné.
Ako je možné, že mzdový priemer zostal zachovaný a pritom platy klesli? Kam išli tie peniaze, keď zamestnancom v prevádzke už 3 roky nie. Aká je priemerná výška platov v prevádzke? Bez zamestnancov GR,OR a.p. Nie priemer za ŽSR. Ten vieme.
V smernici pre kategorizáciu a stanovenie typ. pozícií, pre stanovenie počtu zamestnancov,sa vychádza z denných výkonov za posledných 12 mesiacov. Koľko zamestnancov sa ešte zruší, aby táto smernica bola naplnená, keď výkony stále klesajú ? Kto to bude robiť, až výkony stúpnu a ľudí už nebude? Čaká sa až sa stane nejaká veľká kopa? Existuje predstava, že 3-mesačný kurz stačí? To je možné na vysokozdvižný vozík a nie pre prácu výpravca.
Pre lepšiu komunikáciu medzi zamestnancami a vedením ŽSR navrhujem OAVD, aby tlmočil zamestnávateľovi žiadosť na komunikáciu zamestnávateľa so zamestnancami – urobte fórum na stánke ŽSR ,kde Vám budú zamestnanci klásť otázky (aj anonymné). Nie ako vo Zvolene, kde ich jeden pán triedil, a podkladal len tie,čo sa mu hodili..A odpovede, aby neboli len frázy, ako je zvykom. Vieme, že nespokojnosť medzi ľudmi je veľká.

Nebojte sa kritizovať. Znova Vás vyzývam.“ Podporme spoluprácu odborárov v ZOOvžD.

Je správne rušiť vlakové spoje. Keďže je to anonym dovolím si to okopírovať celé.Taká je pravda o železnici.Je to z téma.pravda.sk z 29.1.2011
Železničiar napísal(a):
Vo svojej praxi som sa pohyboval v prostredí železnice a poznal som prostredie na tzv, výkonných jednotkách (stanice, dištancie, depá), cez stredné a vyššie riadiace orgány (prevádzkový oddiel, správa dráhy) až po vrcholový riadiaci a správny orgán – federálne ministerstvo dopravy. A to nielen prevádzkovú… pokračovanie
Vo svojej praxi som sa pohyboval v prostredí železnice a poznal som prostredie na tzv, výkonných jednotkách (stanice, dištancie, depá), cez stredné a vyššie riadiace orgány (prevádzkový oddiel, správa dráhy) až po vrcholový riadiaci a správny orgán – federálne ministerstvo dopravy. A to nielen prevádzkovú stránku. ale aj ekonomické podmienky vtedajšieho systému. Tento model železnice trval takmer do rozpadu ČSFR. Do zmeny režimu, za tzv. socializmu tiež síce nebolo všetko v poriadku, ale nikdy sa nepripúšťala tzv stratovosť niektorej činnosti. Súdruhovia z ÚV by zodpovedných boli roztrhali v zuboch. Ak niečo nefungovalo, ihneď nastupovali kontroly, analýzy a aj boli vyvodené dôsledky.
Po zmene režimu sa cielene konalo v mocenských a politických kruhoch tak, aby železnica znášala zlaté vajcia pre straníckych lídrov a ľudí im blízkych. A nielen v prostredí železnice. „Manažeri“ začali atomizovať nielen vedenie železnice ale aj odbory. Po rozpade ČSD riadil železnicu jeden generálny riaditeľ a boli jednotné odbory. Počas druhej Dzurindovej vlády vytvorili tri subjekty s tromi generálmi. Každý generál mal a aj dnes má pod sebou ďalších riaditeľov s množstvom odborov od výmyslu sveta. Samozrejme to umožňovalo zamestnávať veľa straníckeho a rodinného príbuzenstva. Koľko sa takto na riaditeľstvách naberalo, minimálne toľko sa v prevádzke prepúšťalo. A aby deštrukcia železnice išla ako po masle, rozložili odbory až do štrnástich odborových centrál. Predáci odborov sa predbiehali v nadbiehaní (samozrejme nie zadarmo) vedeniu železnice. Záujmy prevádzkových zamestnancov a spoločnosti boli pre nich až druhoradé.
A ekonomika železnice. Cielene išla dole vodou v dôsledku obchodnej a tarifnej politiky. V osobnej doprave cestujúci prešli do autobusov, pretože často v autobuse bolo nižšie cestovné ako vo vlaku. Tak sa stali regionálne trate tzv. „stratovými“, často aj za pomoci sfalšovania ekonomických ukazovateľov. K tomu si treba predstaviť vplyv nízkej kultúry cestovania, špinavé vlaky, stanice, neochotný personál, schválne zle stavaný cestovný poriadok a časté zmeny v ňom a pod. V nákladnej doprave deštruktori o viac ako o 150 % zvýšili tarify a cestná doprava železničnej ihneď úspešne konkurovala. Najmä keď cestnú infraštruktúru platili daňoví poplatníci. K tomu sa pridali „tunelári“ v kabátoch tzv. špeditérov. Tí od vedenia dostali povedzme 20% tzv. akvizičnú zľavu, 10% dali zákazníkovi, ktorý si dal tovar prepraviť a 10% si strčili do vrecka. Obchodné útvary železnice smeli poskytnúť zákazníkovi iba 7% zľavu, tak sa potom všetci zákazníci hrnuli k „špeditérom“. A to boli zas len tí blízki a bližší. V prostredí infraštruktúry, teda ŽSR sa tunelovalo tiež veľmi intenzívne. Tunelár si napr. zriadil firmu, povedzme s názvom JOVA, sekretárku, telefón a účet v banke. Od ŽSR si požičal podbíjačku, čističku štrku, prípadne iné mechanizmy a s požehnaním vedenia železnice išiel vykonať strednú opravu koľaje v určitom traťovom úseku alebo v stanici. Najal si zopár romov a cez víkend aj brigádnikov od ŽSR – traťovej dištancie. Takto akože zrekonštruoval koľaj, za čo dostal dobre a najmä promptne zaplatené. A trebárs sa o zisk podelil so svojimi dobrodincami.
A tak sa bašovalo, pardon „hospodárilo“ na železnici. Pomaly bolo všetko stratové. Stratové boli nielen vybrané úseky pre osobnú prepravu, ale aj preprava spešnín a kusových zásielok. Dnes tieto balíkové zásielky vozí niekoľko operátorov a určite ziskových. Že vozia po ceste a na drahých autách opäť zaplatí daňový poplatník.
Aký kresťan je minister, keď sa nepozrie pravde do očí, keď je schopný svojim nekompetentným rozhodnutím zobrať občanovi hoci existenčný prostriedok, likvidovať ekologický prostriedok dopravy. Asi má „beľmo“ na očiach, keď nevidí ako sa prepadá dopravný systém, ktorý nám tu zanechali starí otcovia, ktorý na jednotku výkonu potrebuje len 1/3 trakčnej energie oproti cestnej doprave, ktorý šetrí krajinu a nakoniec peniaze občanov. Nedokáže sa ísť pozrieť do Rakúska alebo Švajčiarka ako tá železnica má dobre fungovať? Asi nie, zapadol medzi tých hospodárov štátu so „špinavými paprčami“, ktorí rozložili hospodárstvo pravdepodobne pod taktovkou zahraničných vplyvov. Možno v záujme konverzie Sk na Euro, aby nebol pomer napr.1: 25 ako sú na tom naši bratia, ale 1:30,126. Takýmto hospodárom štátu by asi vadilo, keby železnica poskytovala lacnejšie prepravné služby. Veď by sa nevozilo za drahé peniaze po ceste, kde je vysoká spotreba uhľovodíkových palív a z nich daň, keby sa nedrali vo veľkom pneumatiky a z nich DPH, keby na ceste nebol stres, nehody, poistné udalosti, umrtia, truhly, vence a zo všetkého pre toho molocha zvaného „ŠTÁT“ istá DPH.
Autor: Železničiar (Zvolen